Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Oslobodzujúca rakovina

22. 5. 2008

Iba ten, kto sa nebojí smrti, môže byť naozaj slobodný.

S každou novou skúsenosťou sa presviedčam o pravdivosti tézy, že naše životy sa skladajú zo série lekcií, ktoré nás majú posúvať dopredu. Niekomu stačia letmé náznaky, my otrlejší občas potrebujeme dôrazný kopanec. Cesty života sú nevyspytatelné a neraz nás zavedú na čudesné miesta a do bizarných situácií. Najsilnejšími zážitkami bývajú osobné stretnutia so smrťou.

Dnes viem, že kto sa počas týchto piknikov s večnosťou dokáže smrti pozerať priamo do očí a nepodľahne malému ľudskému strachu, odchádza z nich slobodný a silný… so zásadne poprehadzovaným hodnotovým rebríčkom. A viem aj to, že smrť nie je žiadnou obávanou hrozbou, ale najlepším priateľom. Napokon, kto iný ako priateľ nám môže (i keď, pravda, značne sarkasticky) pomôcť otvorene pomenovať hrubé chyby, ktorých sa vo svojej existencii dopúšťame?

Dlhšie som prežíval vnútorne ťažké obdobie. Silnel dlhodobý pocit, že som nezvládol všetky tie krásne ideály, s ktorými zvykneme vyštartovať do života; stále naliehavejší pocit, že celý svet ide niekam, kam ja rozhodne ísť nechcem. Takýto prístup - pochopitelne - znamenal stále väčšie odcudzovanie sa všetkému, všetkým… vrátane najbližších. A čím sa viac prehlboval, tým viac krivil moje videnie a devastoval azda všetko, na čo som siahol. Jeden februárový osamelý večer depresie vyvrcholili úplnou rezignáciou a neodbytnou túžbou zomrieť. Cesta do osobného pekla vrcholila…

Ani nie o tri mesiace sa moja túžba znenazdajky začala plniť. Verdikt lekárov bol jednoznačný - zhubné nádorové ochorenie. Život, dovtedy zahmlený, v okamihu nadobudol veľmi ostré obrysy. V najbližšom období som riešil fatálnu dilemu, či využiť ponúkanú príležitosť a odísť, alebo vstať z prachu a za vzniknutú situáciu niesť zodpovednosť.

 

(pokračovanie)

Súvisiace články:

Oslobodzujúca rakovina 2

LIEČIVÉ STRETNUTIA:  Tvárou v tvár rakovine

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

oslobodzujuca rakovina

(Letea, 16. 8. 2008 1:07)

Uff tak pri tychto vetach ma az zmrazilo:"Dlhšie som prežíval vnútorne ťažké obdobie.Jeden februárový osamelý večer depresie vyvrcholili úplnou rezignáciou a neodbytnou túžbou zomrieť" Mala som to velmi podobne. Dokonca tiez februar.Len s rozdielom,ze mne to bolo splnene hned nasledujuci mesiac ;-)Dakujem za podnetne clanky.
Letea
http://tamkamchodivietorspat.blogspot.com/