Komunikácia je umenie
S okolím komunikujeme najskôr plačom, nešikovnými úsmevmi, prvými gestami a postupom času nás komunikačná sieť stále viac pohlcuje a bez dôkladného poznania máme sklony sa v nej bezmocne strácať. Predovšetkým v profesionálnej sfére je dôležité ovládať minimálne základné komunikačné zručnosti - a uvedomiť si, že komunikácia je umenie, ktorému sa dá naučiť.
Základom efektívnej komunikácie je skutočnosť, že jej cieľom je dosiahnuť, aby cieľová skupina - od partnera až povedzme po státisícovú voličskú základňu - v ideálnom prípade zdieľala stanovisko komunikujúceho a stotožnila sa s ním. Možnosti komunikačnej stratégie sú rôzne, pričom vhodný výber z jednotlivých možností je daný potrebami a očakávaniami.
Umeniu efektívnej komunikácie s inými ľuďmi (spravidla vo väčšom rozsahu) sa venuje oblasť nazývaná public relations (PR), čo v preklade neznamená nič iné, ako vzťahy s verejnosťou. Pretože pojem PR je používaný všeobecne a vyskytuje sa aj vo väčšej časti odbornej literatúry, zostaneme pri ňom.
Nestačí mať dobré myšlienky, ale treba vedieť, ako ich odovzdať iným ľuďom dostatočne rýchlo, zrozumiteľne a tak, aby sme u adresátov dosiahli súhlas s našimi zámermi a ochotu podieľať sa na ich uskutočňovaní.
Môžeme pracovať na akokoľvek úžasnom spoločenskom zámere, no ak nedokážete o ňom oboznámiť tých, ktorým je určený, na 99% sa namáhame zbytočne. V každodennej praxi sa potom veľmi často stáva, že menej ušľachtilé a dokonalé nápady či diela sa razantne presadia na úkor dokonalejších len preto, že ich tvorcovia nedokázali dať „o sebe“ vedieť. „Byť dobrý“ teda samo o sebe nestačí, pretože všetko má svoj zmysel iba vtedy, keď sa o svoje zámery a ciele dokážeme podeliť s tými, komu majú slúžiť. Základným cieľom PR teda je dosiahnuť, aby sa s našimi zámermi stotožnili ich adresáti.
Jednotlivé cieľové skupiny teda zásadne musíme oslovovať jednotlivo – nestrieľať z brokovnice, ale presne zamieriť jediný projektil. Iba tak sa dokážeme vyhnúť riziku rozptýlenia svojich zdrojov a potenciálu.
Reálne je to, na čom sa viacerí zhodneme, že to je, a že je to také, aké to je. V realite ide o mieru súhlasu, zhodu vnímania javov zúčastnenými osobami. Ak vhodný spôsob komunikácie chýba, individuálne (alebo skupinové) vnímanie reality sa od seba vzďaľuje a vznikajú tak „odlišné reality“ a z toho vyplývajúce vzájomné nepochopenie a nedorozumenia. Typickým príkladom sú vzťahy medzi národmi, kde v dôsledku jazykových a politických bariér „vnútorná komunikačná zacyklenosť“ v histórii spôsobila množstvo tragédií.
Spirit ´67
——————————————————